Way of the Destiny - Realita

Sirius znovu dopadol ma tú istú kamennú podlahu, ale tentoraz o mnoho tvrdšie. Zistil, že teraz sa už môže slobodne pohybovať. Chcel si to tu poobzerať, ale nemohol., pretože sa pred ním opäť zaćala vynárať spomienka. Spomienka, ktorú sa už roky snažil potlačiť. Snažil sa na to zabudnúť, ale nedarilo sa u to. Bolo to príliš silné. Bola to spomienka, ktorá preňho znamenala pomstu. Tá spomienka mu však tiež pripomínala, že nie je taký, ako si o ňom všetci mysleli. Bola to jeho najhoršia spomienka. Odohralo sa to krátko po skončení štúdia na Rokforte. Jeho rodičia už boli mŕtvi a on zdedil ich dom. Zdedil dom, ktorý v živote nenávidel viac, ako ktorékoľvek iné miesto na zemi. Vtedy sa tam bol obzrieť. V hĺbke duše dúfal, že keby tu niektoré veci zmenil, tak by možno mohol tento dom na niečo využiť, ale neskôr zistil, že sa mýlil. Vedel, že v dome je aj Bella. Myslela si, že dom zdedila ona. Sirius sa tešil, keď uvidí jej nahnevaný výraz, keď jej oznámi, že dom je jeho. Keď pozrel von oknom všimol si, že neprišla sama. Prišla s človekom, ktorého by v živote nečakal. Prišla so Severusom Snapom. Siriusa to v prvej chvíli prekvapilo, ale neskôr si pomyslel, že asi spolu niečo majú. Nezujímalo ho to. Sám nevedel, ako mu v hlave skrsla myšlienka, že ich bude sledovať a neoznámi im svoju prítomnosť. Použil na seba silné maskovacie zaklínadlo a vybral sa dolu schodmi.Sledoval ich, ako prešli väčšinu miestností v dome.

"Nevieš, prečo tu ešte nie je ten zradca?" opýtala sa zrazu Bella Snapa. Sirius vedel, že tým myslí jeho. Snape pokrútil hlavou. Chvíľu len tak kráčali po chodbe.

"Nie je náhodou tam?" opýtal sa zrazu Snape a ukázal na vchod do mučiarne, čo Siriusa prekvapilo. Bella na Snapa v prvej chvíli prekvapene pozrela, ale po krátkom zamyslení prikývla. Zišli dolu schodmi. O chvíľu Sirius začul výkrik. Ani na sekundu nepochyboval o tom, komu patril. Po chvíli váhania predsa zišiel dole. Uvidel Snapa, ako tlačí Bella na stenu. Sirius hneď pochopil, čo sa chystá urobiť a na sekundu aj rozmýšľal nad tým, že by jej pomohol, ale takmer okamžite túto myšlienku zavrhol. Príliš ju nenávidel. Povedal si, že toto bude jeho pomsta za to, čo mu urobila. Za to, čo urobila jemu aj mnohým ostatným. Chvíľu tam ešte stál a sledoval, ako sa Bella pokúša brániť a potom sa otočil a odišiel. Vyšiel naspäť do svojej izby a pozorne sledoval Snapa, ako po chvíli vychádza z domu. Stále naňho pôsobilo jeho vlastné maskovacie zaklínadlo a tak sa opäť pobral späť do mučiarne. Uvidel Bellu, ako pomaly vstáva zo zeme a neprestane vzlyká. Siriusa v prvej chvíli napadlo, že by sa jej mal teraz ukázať a vysmiať sa jej, ale potom si povedal, že znásilnenie bolo na ňu pre dnešok dosť a tak sledoval, ako pomaly vyšla z domu a snažila sa premiestniť. Bola zjavne veľmi rozrušená, pretože neprestajne plakala a Siriusa napadlo, že by ju možno mohol utešiť, ale okamžite tieto myšlienky potlačil a sledoval, ako sa jej podarilo premiestniť až na tretí pokus. Keď Sirius spätne sledoval túto spomienku, pocítil slabé bodnutie výčitiek svedomia za to, že jej vôbec nepomohol. Tak ako mnohokrát v minulosti ich aj tentoraz zatlačil. Stalo sa však niečo s čím nerátal. Čím viac sa snažil výčitky potlačiť, tým silnejšie sa ozývali. Sirius si zrazu pripadal, ako najhorší zradca na svete. Všeky výčitky, ktoré roky potláčal s teraz ozývali.Vedel, že sa zachoval horšie ako ten najpodlejší smrťožrút. Zradil rodinu. Nikdy tých ľudí neprijal, ako rodinu, ale pri tejto spomienke sa cítil, ako zradca rodiny. Vedel, že zradil vlastnú krv. Nenávidel ju, ale vedel, že niečo takéto si nezaslúži nikto. Snažil sa sám seba presviedčať o opaku, ale tým viac sa ozývali výčitky.

"Už dosť prosím," vykríkol a padol na kolená. Stále to neprestávalo.

"Viem, že som urobil chybu a keby som mohol vrátiť čas, tak by som sa zachoval inak!" vykríkol zlomene. Všetko sa s ním začalo točiť. Sirius nemal predstavu, ako dlho bol v tom víre farieb a zvukov. Bol však vďačný, keď dopadol na pevnú zem. Chvíľu mu trvalo, kým našiel odvahu otvoriť oči. Nachadzal sa na nejakej kamennej chodbe, ktorá vyzerala, akoby bola súčasťou nejakého hradu. Sirius pomaly vstal. Všimol si, že na stenách sú potréty rôznych slávnych temných mágov. Náchádzal sa tam aj potrét jeho prapredka Phineasa Nigellusa, ktorý bol však teraz prázdny. Sirius zrazu začul rýchle kroky. Kým sa však stihol čo i len otočiť, pocítil že ho pevne chytili postavy v čiernych habitoch. Všimol si, že postavy majú na tvárach smrťožrútske masky. "Takže som sa ocitol na základi smrťožrútov," uvedomil si Sirius. Nevedel, prečo ho ten oblúk vyhodil práve tu. O chvíľu pocítil cudziu ruku vo vrecku. Cítil, že mu z vracka vybrali prútik. Sirius bol prekvapený, že mal pri sebe aj svoj prútik. Uvedomil si, že sa mohol brániť. "No určite. Keby si sa o topokúsil, už ťa zoškrabávajú zo stien," reagovalo sarkasticky jeho svedomie na túto myšlienku. Počul, že sa otvárajú nejaké dvere. Pokúsil sa otočiť hlavu, ale nešlo to. Držali ho príliš pevne. O chvíľu cítil, ako ho dosť nešetrne hodili na tvrdú zem. Počul, ako sa zabuchli ťažké dvere.Okamžite vstal a poobzeral sa. Hodili ho do pomerne malej cely v ktorej bolo jediným zdrojom svetla malé okienko takmer pri strope. Sirius netušil, ako dlho ho nechali v tejto cele. Na druhý deň sa otvorili dvere a dnu vstúpil vstúpil samotný Lord Voldemort. Sirius sa pri pohľade naňho podvedome striasol odporom.

"Myslel som, že ťa Bella zabila, Black," povedal Voldemort s pohŕdaním v hlase.

"Ako vidíš, už je asi tak mimo, že ma ani nedokáže zabiť," povedal Sirius ironicky. Vodlemort sa chladne zasmial.

"Za takýchto okolností mi celkom vyhovuje, že si nažive," povedal.

"Ale ja sa už s tebou nebudem zdržovať. Je tu niekto iný, kto by ťa rád videl," povedal Voldemort sladko, ale znela v tom silná irónia. Sirius tušil, kto vôjde po Vodemortovi. Keď sa dvere po druhýkrát otvorili, vedel, že sa nemýlil. Dnu vstúpila Bellatrix. Keď ho uvidela, len sa chladne usmiala. "Keď mi temný pán povedal, že si nažive, nechcelo sa mi tomu veriť," povedala a na tvári sa jej pohrával chladný úsmev.

"Ako vidíš, som odolnejší, ako si si myslela," odvetil Sirius ironicky.

"Crucio!" Bella okamžite zdvihla prútik. Prudká bolesť trvala asi tri minúty, potom Bella sklopila prútik.

"Myslíš, že toto bolo všetko bratranec?" opýtala sa Bella srkasticky.

"Kďeže to bola iba predohra," dodala s úsmevom, keď Sirius nereagoval. Potom nasledovalo niekoľko ďalších kliatob pri ktorých Sirius nevydal ani hláska. Potom so smiechom odišla. Sirius chápal, ako mohla do tých kliatob vložiť toľko nenávisti. Vedel však, že keby vedela o tom, čo jej pred rokmi urobil, tak by ho tie kliatby boleli o mnoho viac. V hĺbke duše však cítil, že si to od nej zaslúži.